Novela Občianskeho súdneho poriadku

Národná rada SR 27. novembra 2014 prijala uznesenie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Dôvod predmetnej novelizácie súvisí s prijatím Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol podpísaný Slovenskou republikou dňa 2. októbra 2013. Protokolom dochádza k rozšíreniu právomocí Európskeho súdu pre ľudské práva vydávať poradné stanoviská. Nová právomoc má umožniť objasniť jednotlivé ustanovenia Dohovoru a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a zároveň posilniť súčinnosť medzi Európskym súdom pre ľudské práva a štátnymi orgánmi. Táto novela občianskeho súdneho poriadku nadobudla účinnosť 1.1.2015.

Aké zmeny prináša novela Občianskeho súdneho poriadku?

1. zavádza povinnosť pre súd vyhotoviť popri zápisnici z pojednávania aj zvukový záznam pojednávania.

K výraznému zlepšeniu transparentnosti a zákonnosti v súdnych konaniach prinesie aj nová povinnosť pre súdy vyhotoviť popri zápisnici z hlavného pojednávania, verejného zasadnutia aj neverejného zasadnutia aj zvukový záznam týchto pojednávaní a zasadnutí. Zvukový záznam uložený na nosiči dát bude súčasťou súdneho spisu, kam sa priloží po skončenom pojednávaní. Ďalej sa zavádza možnosť podľa § 44 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre účastníkov a ich zástupcov si za úhradu vecných nákladov vyhotoviť kópiu zvukového záznamu.

2. rieši aplikačnú prax za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Touto otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky a z jeho judikatúry vychádzal aj zákonodarca pri novelizácii doterajšieho ustanovenia § 93 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý toto ustanovenie dopĺňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru, že právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práva podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri kom chce v konaní vystupovať, resp. že ani účasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi alebo odporcovi nanútená, ak si ju sám neželá (viď R 62/2014). Rovnaké stanovisko zaujal aj Súdny dvor Európskej únie keď konštatoval: že vnútroštátna úprava neumožňujúca niektorej z takýchto právnických osôb vstup do konania, nie je v rozpore s právom Európskej únie. Takéto združenie môže spotrebiteľa na základe splnomocnenia zastupovať vo všetkých konaniach pred súdmi.

3. či a v akých prípadoch, resp. medziach je vedľajší účastník oprávnený podať opravný prostriedok.

Súdy pri svojej aplikačnej praxi často riešili otázku za akých okolností a v ktorých prípadoch môže vedlajší účastník konania podať opravný prostriedok (odpor, odvolanie alebo dovolanie) vtedy, keď samotný účastník konania túto možnosť nevyužil. Tento návrh rieši situácie, keď sa jedná o účastníka ako osoby, o právach a povinnostiach ide v prebiehajúcich občianskych súdnych konaniach. Jediná výnimka je uvedená v § 201 druhá veta (z právneho predpisu vyplýva určitý vzťah vyrovnania medzi účastníkom a vedľajším účastníkom). Vedlajší účastník teda :

- nemôže podať odpor proti platobnému rozkazu a

- odvolanie a dovolanie môže podať len ak s tým súhlasil ten účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje.

Odlíšenie medzi odporom a odvolaním je odôvodnené najmä tým, že odpor je špecifický opravný prostriedok uplatnený v rámci tzv. skráteného konania, ktoré nadobudne atribúty sporového konania práve včasným podaním odporu zo strany žalovaného (ex lege dochádza k zrušeniu platobného rozkazu). Až po takomto procesnom úkone (podaní odporu zo strany účastníka) môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, t.j. pomáhať v konaní účastníkovi, na strane ktorého vystupuje.

4. prípustnosť dovolania v tzv. exekučných veciach.

Touto novelou sa zavádza, aby z tzv. dôvodov zmätočnosti (§ 237) nebolo dovolanie prípustné v exekučných veciach. Najvyšší súd Slovenskej republiky v poslednej dobe riešil mnoho prípadov, v ktorých už všeobecný súd nerieši spornú otázku práv a povinností účastníkov konania, tieto práva a povinnosti nekonštituuje ani nedeklaruje. Na rozdiel od tzv. základného konania tu ide o veci, v ktorých dochádza (už len) k nútenému vykonaniu (exekúcii) v zmysle núteného splnenia povinnosti, ktorá bola už skôr uložená exekučným titulom (spravidla rozhodnutím súdu), ktorý už nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Dovolatelia sú v týchto prípadoch len výnimočne úspešní a nimi podávané dovolania sú často podávané napriek procesnej neprípustnosti a tým pádom súdom odmietnuté. Cieľom novelizácie je, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednával veci, ktoré principiálne patria do pôsobnosti najvyššieho súdneho orgánu všeobecnej sústavy súdov Slovenskej republiky.